Milí spoluobčania.
Keď sa zahľadíme na posledné miesto odpočinku blízkych, keď zapálenou sviecou naša duša vysloví duši zosnulým, že sme na nich nezabudli, práve vtedy akoby sa v nás ľudská krehkosť pýtala: Čo je to ľudský údel?
Básnik Milan Rúfus o ňom napísal:
„Vedieť uniesť svoj osud – o tom to je.
Netreba dávať hlasno o sebe vedieť.
Treba si zachovať zdravý úsudok, treba premýšľať, čo žijeme a prečo žijeme, veď život a smrť sú prepojený oblúk, ktorý nás zvnútorňuje.“
Dnes na našom cintoríne v Župkove padajúce lístie pokrýva zem a vietor v korunách stromov hrá svoje rekviem.
Zapáľme symbolicky sviečky všetkým, ktorých sme poznali a mali radi.
Spomínajme na všetky tie pekné chvíle, ktoré sme spoločne prežili, nech tieto spomienky sú pre nás útechou.
Nech sú naši drahí cez tieto spomienky stále s nami v našich srdciach a mysliach.
Nech odpočívajú v pokoji!
S úctou, Ľubomír Medlen
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |